NEJASNÉ DEJINY

Šúľaná (v staroslovienčine šúľäná) je nielen najstaršia, ale aj najnešťastnejšia slovenská spoločenská hra. Od nepamäti ju hrávali na svojich územiach starí Slovania až do slávnych čias Veľkej Moravy. Vlastniť aspoň jednu hraciu dosku patrilo k morálnej povinnosti každého váženejšieho rodu. Zúčastniť sa kmeňových a medzikmeňových turnajov bola česť a vyhrať v nich znamenalo stať sa bezmála nesmrteľným. O úspešných reprezentantoch rodu sa spievali piesne a rozprávali legendy. Súmrak hry nastal s príchodom solúnskych bratov a jej stopy sa nenávratne strácajú. Striebrovlasí veľkomoravskí starešinovia priam prorocky predpovedali blížiace sa ťažké časy, ako aj krutú maďarizáciu. Rozhodli, že všetky hracie dosky musia byť kvôli budúcim generáciam ukryté na odľahlom a najmä neočakávanom mieste. Najchrabrejší slovanskí hrdinovia boli vyslaní s vzácnym nákladom, aby ho preniesli cez nepriateľské územia germánskych kmeňov k brehom veľkého oceána, prípadne aj ďalej. Podarilo sa, ale nie celkom. V ťažkých bojoch mnohí za svoju hru položili životy a takmer všetky hry boli zničené. Jednu jedinú dosku nakoniec ukryli na neznámom mieste na brehoch Atlantiku a rozhodli sa počkať na lepšie časy. Tie však neprichádzali a strážcovia postupne odchádzali na večnosť. Slovo šúľäná sa z našej materčiny nadobro vytratilo. Matnou spomienkou na hru zostala len doska na rezanie sudovej kapusty.

A zrazu sa okolo roku 1600 rybárskych prístavoch Nizozemska objavuje hra Sjoelen (čítaj šúlen) s podozrivým neholandsky znejúcim názvom. Hrávajú ju rybári v krčmách a na palubách lodí. Po príchode J. A. Komenského v roku 1656 do Amsterdamu sa však aj jej stopy strácajú v podzemí. Údajne na radu veľkého českého mysliteľa a učiteľa sa hráči presúvajú do podzemného hnutia. Tam hrajú a pijú do nemoty, nikomu vo svete však nič nepovedia. Slováci zatiaľ v Uhorsku trpia pod neznesiteľným útlakom a nič netušia. Akurát štúrovským obrodencom sa vždy pri pohľade na statočných Slovákov a Slovenky režúcich kapustu zamarí, že národu okrem spisovného jazyka ešte niečo treba. Na zábavu však niet v nepokojných meruôsmych rokoch pomyslenia. Až po vzniku prvej republiky vynášajú Holanďania v roku 1923 na svetlo sveta svoju údajne národnú hru Sjoelen. Po druhej svetovej vojne sa dokonca v Holandsku uskutočňuje prvý veľký turnaj (v roku 1968). Slovenské nádeje sú však utopené v krvi a udupané pod pásmi tankov spriatelených armád.

Dnes je v Holandsku vyše 100 klubov a 60 000 registrovaných hráčov. Na Slovensku ani jeden!?! Ani hráč, ani klub.* Všetko sa mohlo zmeniť po vzniku novodobého samostatného Slovenska, no starosti s jeho rastom a dospievaním na prelome tisícročí opäť hre nepriali. Aj tentoraz Slovákov predbehli susedia spoza rieky Moravy, hoci len o 6 rokov!. Do rovnako mladej Českej republiky priviezli hru z Nemecka v roku 2010. Postupne sa pridávali noví nadšenci a českí hráči sa zúčastnili majstrovstiev sveta, ba dokonca MS v roku 2015 zorganizovali v obci Vendryně pri Ostrave. Po vyše tisícke rokov sa Šúľaná vrátila na územie obývané Slovákmi v roku 2016, a to v meste Bánovce nad Bebravou.**

* Neplatí v roku 2017 a neskôr... (pozn. historika)

** Najnovšie dejiny ešte nie sú spracované... (pozn. iného historika)

© 2017 • antonas • Všetky práva vyhradené