MAJSTROVSTVÁ SVETA

Historky - Výsledky - Fotky - Strašne veľa fotiek - Video - Noviny

Vo Francúzsku sa tento rok uskutočnili ďalšie Majstrovstvá sveta, ktorých sa prvýkrát v histórii zúčastnilo aj slovenské družstvo! Prihlásených bolo 12 štátov, z ktorých najbohatšie zastúpenie mali Holanďania - staronoví úradujúci majstri sveta v mužoch, ženách aj tímoch. Okrem nich prišli veľké partie z Nemecka, Švédska a Francúzska... Snáď sme sa aspoň medzi tými "trpaslíkmi" nestratili ani my! Pokiaľ ste zvedaví, čo nás vo Francúzsku postretlo, kliknite si na stránku Sjoelen World Cup 2017 a pozrite si aspoň strašnú hŕbu fotiek (na niektorých sme aj my). Okrem toho nižšie na tejto stránke nájdete naše fotky (na väčšine sme my). Postupne sem hádam budeme niečo písať. Zatiaľ ako ochutnávku uvádzame názvy jednotlivých kapitol z pripravovanej obrázkovej publikácie, niektoré výsledky a naozaj len niektoré fotky:

HISTORKY

  • Konečne sme vonku aspoň z Bánoviec
  • Ťažká rana na úvod alebo rozbitá fľaša slivovice
  • Spoločný a individuálny pochod mestom
  • Trafili sme do dejiska svetového šampionátu
  • Starostovi od starostu alebo tímlíder to ma vždy ťažšie
  • Človeče, do Južnej Kórey je to trochu ďaleko
  • Dokonca sme trafili aj späť do kempu alebo križovatku treba opustiť rýchlo, hoci aj po obrubníkoch
  • Gitarový koncert - kto bude spať na zemi?
  • Slávnostné zahájenie, turnaj jednotlivcov alebo dvaja z každého tímu postupujú tak či tak
  • Úžasný zápas s úžasným francúzskym tímom s úžasným pitným režimom
  • Zajtra hráme s Američanmi o 7. miesto
  • Zase sme trafili do kempu
  • Zaspali sme alebo rýchlo a zbesilo do Lampertheimu
  • Američania zaspali tiež? Odložený zápas
  • Životný zápas s úradujúcim majstrom sveta - sklamanie sa nekoná
  • Dorazili Američania
  • Prekvapené Slovensko
  • Šokovaní Američania - nakoniec ich máme
  • Prvý oficiálny priateľský zápas Slovensko - Česko = žiadne prekvapenie
  • Strašne držíme palce Čechom v boji o 3. miesto
  • Keby ma nebol vyradil v prvom kole, nebol by majster sveta!
  • Záverečný ceremoniál alebo Amerika, tie medaily sú naše!
  • Do samého konca alebo starosta Štrasburgu nás pozýva na svoju párty
  • Kam nás to vlastne pozval a kto to vôbec bol?
  • Zábudliví sa vracajú do Lampertheimu
  • Kto ho bude počúvať?

VÝSLEDKY

Kvalifikačný turnaj mužov

Kvalifikačný turnaj žien

Kvalifikačný turnaj tímov

Hlavný turnaj mužov

Hlavný turnaj žien

Kvalifikačný turnaj Slovensko

Hlavný turnaj: Zápas o 7. miesto Slovensko - USA
(zatiaľ nie je k dispozícii, ale nie kvôli tomu, že by sme sa hanbili...)

Naše výsledky na stoloch v kvalifikácii jednotlivcov

Naše výsledky na stoloch v kvalifikácii tímov

FOTKY

IMGP7225 IMGP7228 IMGP7236 IMGP7246 IMGP7269 IMGP7270 IMGP7278 IMGP7293 IMGP7297 IMGP7315 IMGP7326 IMGP7330 IMGP7331 IMGP7334 IMGP7339 IMGP7341 IMGP7342 IMGP7348 IMGP7349 IMGP7351 IMGP7352 IMGP7357 IMGP7369 IMGP7377 IMGP7384 IMGP7385 IMGP7393 IMGP7400 IMGP7410 IMGP7439 IMGP7442 IMGP7443 IMGP7451 IMGP7453 IMGP7461 IMGP7465 IMGP7473 simple jquery lightboxby VisualLightBox.com v6.1

VIDEO

Konečne sme vonku aspoň z Bánoviec

Vyraziť chceme aspoň o desiatej večer, aby sme sa nemuseli naháňať. Aj keď sa človek balí niekoľko hodín pred odchodom, až vo chvíli nakladania batožiny zistí, že si vlastne chcel zobrať úplne iné veci… Hodinu strácame šmahom ruky. Nevadí nič sa nedeje, ideme po ďalšieho spoluhráča, ktorý však – zaspal, nuž ho budíme a pokojne čakáme, kým sa spamätá a zbalí! Sme skoro všetci a je správny čas vrátiť sa po zabudnutú trojjedinú šúľanú, ktorou chceme prekvapiť svet. Času máme stále dosť. Posledný hráč je súčasne aj hráčom na gitaru, a chce ju vpratať do auta tiež, hoci miesta je málo. Netradičná šúľaná, ktorá mala ohúriť Holanďanov a zabezpečiť nám ich obdiv a úctu teda končí v Dolných Ozorovciach… Snáď aspoň my sa dostaneme ďalej. A veru hej – po dvoch hodinách motania sa po meste konečne smerujeme do Francúzska!

Ťažká rana na úvod alebo rozbitá fľaša slivovice

Po takom krkolomnom začiatku sa prirodzene obávame, že takýmto spôsobom začiatok nestihneme. Celú 1000 kilometrovú trasu cez Rakúsko a Nemecko sa nám podarí prejsť úplne rýchlo a sme so sebou veľmi spokojní. Radosť nám občas skalí len fakt, že sme si bohviekoľkýkrát nevšimli obmedzenie rýchlosti a tak sa predháňame v tipovaní koľko nám asi príde domov pokút. Sme pár krokov od hraničnej rieky Rýn, keď sa interiérom auta rozprestrie príjemná vôňa domácej slivovice. Bohužiaľ! Nie je to ale oslavný prípitok – dívame sa nechápavo jeden na druhého a dochádza nám čo sa stalo, pri prudkom brzdení na semafore. Prvú pollitrovku máme za sebou a pokojne by sme mohli fúkať. Trochu zronení sa po 10 hodinách jazdy dostávame do kempu, kde sa hodláme šiesti ubytovať v stane zaplatenom pre piatich! Prišli sme však príliš zavčasu (kto by to bol povedal?) a ešte nás nemôžu prijať. Nechávame tu auto a ideme pešo spoznať Štrasburg…

Spoločný a individuálny pochod mestom

Nie je to do centra ďaleko a tak sa neponáhľame – niektorí: ultrabežec Johnny sa nedokáže ovládnuť a hneď za prvou križovatkou nasadí tempo, ktorému sa horko-ťažko prispôsobujú dokonca aj domáci cyklisti. Našťastie sa každú chvíľu zastaví a čaká nás. Nie tak Emil – ten v honbe za zážitkami nepozná brata a v najbližších štyroch hodinách ho stretávame len raz, aj to si iba zakývame, prehodíme nejaké zdvorilostné frázy a Emil sa opäť stráca v dave turistov. Centrum Štrasburgu je pekné – množstvo kanálov, krivolakých uličiek, krásnych domov a handicapovaná katedrála s jednou vežou. Na tú sa vyberajú Dano, Johnny, Roman a Jožo, kým Tono blúdi od stánku k stánku, aby priniesol dcére sľúbený darček – aktuálny hračkársky hit: spinner. Nepodarilo sa, nuž to ideme spláchnuť prvým francúzskym írskym pivom a dumáme, kde je asi v tejto chvíli Emil… Našťastie ho nachádzame sedieť v parku pred kempom a môžeme sa (opäť všetci spolu) ubytovať. Nikoho na recepcii nezaujíma koľko nás je, ba ani ako sa voláme – máme zaplatené, môžeme ísť do stanu. Postelí je však len päť, adeptov na spanie šesť. Hoci sa ešte pred stanom predháňame v hrdinských rečiach, že spať na zemi nebude pre nás problém, pohľadom na vľúdne a mäkké postele rázom zabúdame na ušľachtilé predsavzatia, úctu k starobe, zdravotné problémy spoluhráčov, či rešpekt ku kapitánskej páske… Demokraticky ťaháme zápalku a všetci okrem Romana sa tešíme – ten si rozloží spacák na drevenej dlážke predsiene a presviedča sám seba, že mu to nevadí!

Trafili sme do dejiska svetového šampionátu

Pomaly sa blíži čas, kedy má začať stretnutie kapitánov s organizátormi, čo by sme neradi premeškali. Nevieme presne, kde ten nešťastný Lampertheim je a najmä ako dlho nám potrvá cesta. Za volant si sadá Tono, navigátorom je Johnny a vyrážame... Nič jednoduchšie sa nám ani prihodiť nemohlo - po polhodine jazdy sa znenazdajky ocitáme v nenápadnej dedinke, dokonca na prvý pokus nachádzame aj športovú halu. Všade sa motá množstvo ľudí, ktorí by nás aj nadšene vítali, keby vedeli kto sme. Nezostáva nič iné, len sa ísť predstaviť a trošku sa tu poobzerať.

© 2017 • antonas • Všetky práva vyhradené